Od 01.01.2023 by sa mala dostať do účinnosti novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorej výsledkom by mala byť vyššia miera ochrany záujmu maloletého dieťaťa a zefektívnenie súdneho procesu vo veciach maloletých detí, nakoľko súčasné nastavenie ešte stále vnáša množstvo problémov do rodinnoprávnych sporov.
Spomínaná novela by mala priniesť 4 základné zmeny:
- Nový spôsob prideľovania vecí v poručenskej agende s cieľom, mať jedného poručenského sudcu na všetky konania, ktoré sa týkajú rovnakého dieťaťa.
- Doplnenie zásady, podľa ktorej v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých súd obligatórne nariadi ústne pojednávanie, aby výchovne pôsobil na účastníkov konania a dohovorom ich viedol k dobrovoľnému plneniu povinností uložených rozhodnutím súdu.
- Nová forma starostlivosti o mal. dieťa, a tou bude spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov.
Poďme si to rozobrať bod po bode:
Ad I.
Jestvujúci systém prideľovania vecí v rámci poručenskej agendy je založený na princípe, že „o jednom dieťati sa vedie jeden spis“. V praxi to znamená, že nech prebieha aj 10 konaní, pokiaľ sa tieto týkajú jedného maloletého dieťaťa, bude o nich rozhodovať jeden sudca, a to ten, ktorému napadlo 1. z týchto konaní. Následne sa na základe opatrenia predsedu príslušného súdu všetky ďalšie konania v tomuto pripájajú. Jedná sa pritom o zákonnú výnimku pri prideľovaní vecí náhodným výberom. Za súčasného stavu bude tento sudca rozhodovať až do právoplatného skončenia všetkých konaní. Následne sa spis posúva na spisovú kontrolu a zakladá na štatistiku, pričom pokiaľ po právoplatnosti vydaných rozhodnutí, príde nový návrh týkajúci sa mal. dieťaťa, prechádza tento návrh náhodným výberom prideľovania zákonného sudcu, a teda s najväčšou pravdepodobnosťou bude v novom konaní rozhodovať iný sudca príslušného súdu. Po novom by mala byť výnimka z náhodného výberu prideľovania zákonného sudcu trvalá, t. j. do dovŕšenia plnoletosti mal. dieťaťa s odôvodnením zákonodarcu, že jediný sudca by mal byť schopný lepšie pochopiť pomery v rodine, spoznať ich členov, a preto by mal celú vec posudzovať efektívnejšie. Či tomu tak aj skutočne bude, nám ostáva len dúfať.
Ad II.
Konania o výkon rozhodnutia sú kapitolou samou o sebe. Nakoľko som na poručenskom oddelení pracovala 6 rokov, podľa môjho názoru táto zásada už mala byť v zákone zakotvená dávno. Súčasne nastavená právna úprava výkonu rozhodnutia nie je efektívna, pretože štandardne sa pri podaní návrhu na výkon súdneho rozhodnutia začína kolotoč výziev na vyjadrenie a na dodržiavanie súdneho rozhodnutia, prípadne odvážnejší súdny úradník, resp. sudca, aj uloží povinnému rodičovi pokutu, ktorú však v konečnom dôsledku zrejme aj tak nebude musieť zaplatiť, lebo postačuje napísať „presvedčivejšie“ odvolanie a krajský súd rozhodnutie súdu 1. inštancie zruší. Ak sa pýtate, aký to má vlastne celé zmysel, je vaša otázka absolútne opodstatnená. Pevne verím, že obligatórne uložená povinnosť vytýčenia pojednávania vo veciach výkonu rozhodnutia by mohla mať na „neprispôsobivých“ účastníkov konania efekt, nakoľko ešte stále mnoho ľudí pociťuje rešpekt k autoritám. Rovnako kvitujem aj lehotu 6 mesiacov, v rámci ktorej by mal súd pojednávanie vytýčiť, keďže pri maloletých deťom je práve čas rozhodujúci a rýchlosť konaní nevyhnutná.
Ad. III.
Spoločná osobná starostlivosť ako nová forma osobnej starostlivosti o mal. dieťa po rozvode manželov, ktorej podstatou bude, že spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o mal. dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva. V zmysle § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd rozhoduje o rozvode manželstva, obligatórne musí upraviť aj rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode, a to aj vtedy, pokiaľ toto účastníci nenavrhli. V akých prípadoch ale bude možné očakávať zverenie mal. dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov? Pôjde predovšetkým o prípady, keď sa rodičia v zásade budú vedieť na starostlivosti o ich mal. dieťa po rozvode dohodnúť a naďalej ostávajú žiť v spoločnej domácnosti. V poslednej dobe totiž takýchto situácii pribúda a je možné predpokladať, že s rastúcou infláciou, zdražovaním a faktickou nemožnosťou získania hypotekárneho úveru alebo zaplatenia prenájmu, bude ďalšie spolužitie bývalých manželov úplne bežné. Táto zmena by sa týkala aj rodičov, ktorí nie sú zosobášení v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky. Viac o spoločnej osobnej starostlivosti Vám prinesiem v ďalšom článku.
VAŠA ADVOKÁTKA